Tabletka po

Príbeh 5.

admin — Thu, 19 May 2011 04:00:42 +0000

S priateľom sa poznáme dlho. Ako starší brat mojej najlepšej kamarátky ju pravidelne chodieval čakávať, aby nechodievala vo večerných hodinách z diskoték sama. Na tieto nočné prechádzky som sa veľmi tešila, kamarátkin brat sa mi páčil odjakživa. Spoločne vždy odprevadili domov aj mňa. V posledných mesiacoch som si všimla, že po mne hádže očkom. Bola som šťastná. Prvý chalan, o ktorého mám záujem, prejavoval záujem o mňa. Postupne sme sa začali stretávať intenzívnejšie. Pyžamová party sa robievala spravidla u kamarátky doma. Kamarátka tak trošku vetrila, čo sa deje a bola rovnako, ako aj my, nadšená. Usúdila, že by sme boli nádherný pár. Tak sa aj stalo. Po pol roku spoločného randenia, neskôr chodenia, som sa v šestnástich cítila byť pripravená na ďalšiu fázu života.
Téma sex a teenageri u nás doma nebola nikdy tabuizovaná. Čo mne samozrejme hralo do karát. Priateľovi menej, nebol zvyknutý. Vždy keď sa rodičia snažili načať tému pohlavného života a ochrany, smiešne sa začal pýriť a rozmýšľal ako vycúvať. Začal sa stretnutiam s rodičmi vyhýbať. Poznám svojich rodičov, bola iba otázka času, kedy by prešli na praktické ukážky šetrného odbaľovania kondómu. Predstava, že mi priateľa svojou úprimnosťou a snahou pomôcť vyvarovať sa chybám odplašia znamenala, že som domácu sexuálnu výchovu stopla a rodičov utvrdila, že presne vieme, čo sa má a čo nemá robiť. Po roku aktívneho pohlavného života a tesne pred tým, ako som začala rozmýšľať nad hormonálnou antikoncepciou sa nám stala nehoda. Kondóm jednoducho praskol. Strašne som sa zľakla. Prvé, čo mi napadlo bolo objednať sa k svojmu doktorovi. Ale v sobotu? Nehrozí. Druhá myšlienka, ktorá mi preletela hlavou bolo, že možno sa nič nestalo. Veď pred týždňom som mala menštruáciu, takže by to mohlo byť OK. Domov som prišla úplne zlomená. Jasné, že si to mama všimla. Nič som jej nechcela hovoriť, aby sa zbytočne neznepokojovala. Po nátlaku som sa s hurónskym plačom priznala. Nemusím hovoriť, že nadšená nebola. Zavolala svojej sestre. So slzami v očiach som sa musela smiať, počula som všetko, čo mama tete do telefónu hovorí. „Marika, ako sa volá tá tabletka? Vieš ktorá, tá tabletka po.” Marika si mamu doberala, že či nie je trochu na sexuálne hrátky pristará. Po chvíľke rozmýšľania si na názov tabletky spomenula. Pred nami stála bojová úloha, nájsť v sobotu otvorenú lekáreň. Našťastie sa podarilo. S priateľom si od vtedy dávame pozor. Prešla som na antikoncepčné tabletky. Stále rozmýšľam nad tým, čo by sa stalo, keby som sa mame nepriznala a keby sme nemali takýto otvorený vzťah. Možno by som ešte pred svojou osemnástkou kočíkovala.

Barbora, 18

Príbeh 4.

admin — Thu, 19 May 2011 03:55:27 +0000

Volám sa Andrea a žijem v malom slovenskom meste. Všetko je tu ako na dlani, aj ulice, aj životy a vzťahy. Vyrástla som tu, začala som chodiť na diskotéky, spievala s miestnou kapelou a dvakrát sme hosťovali aj v zahraničných kluboch. Niekedy, keď neskoro zapadá slnko a sedíme na námestí, mám pocit, že všetko mám ešte iba pred sebou. Nie, už tak celkom nie. Presvedčí ma o tom aj môj osemročný syn. Zavolá mi a chce, aby som už prišla domov. Je tam totiž sám a ešte sa trochu bojí, keď sa zotmie. Jeho otec od nás odišiel a tak som rozvedená žena, so slušným zabezpečením, ale v malom meste zúfalo sama a niekedy aj zúfalo stará. Už niekoľko rokov na sex iba myslím. Tajuplne sa usmievam, ale fakt je taký, že nič. Nič. Už roky. Takže keď som prvýkrát stretla Igora, ktorý prišiel za mamou na návštevu z Čiech, podala som mu iba slušne ruku. Rada vás poznávam. Samozrejme, zavoláme si. Áno, mám aj mail. Ďakujem, dovidenia. A potom som zažila to, o čom sa píše v moderných ženských časopisoch. Igor, na pohľad introvert, mi stále písal. Už som si nepripadala ani stará, ani zúfalá, ani odpísaná. Bola som zamilovaná. Písala som esemesky, nad ktorými by sa aj väčšina mojich kamarátok červenala. Odpočítala som dni, kedy Igor príde a chystala som sa ako podľa príručky z Elle. Jedlo, víno, čipková nočná košeľa. Prekonala som hanblivosť a pýtala som sa kamarátky, že po koľkých dňoch známostí by som mohla – veď viete, aby som nevyzerala neslušne. Nakoniec bolo všetko krajšie ako som si predstavovala. Asi ma omámili tie krásne ruže, alebo sme si boli jednoducho súdení. Kytica dokonca zostala na poličke v predsieni a víno mi ešte zostalo v chladničke. Ráno som Igora vypravila k nedočkavej mame, upratovala som spálňu a ako som tak ľútostivo pozerala na zvädnuté kvety, až sa mi zatmelo pred očami. Nepoužili sme v noci žiadnu ochranu. Čo keď otehotniem? To predsa nemôžem. Lekár? Kamarátka? Svet sa mi krútil pred očami. Web. Tam to musí byť, určite nie som jediná. Cesta od obrazovky bola rýchla a ľahká. Lekáreň, jedna tabletka. Zároveň v tej istej chvíli som prekonala niekoľkonásobne dlhšiu cestu v duši. Niečo vo mne ma karhalo, niečo sa tešilo. Obidva pocity však súviseli s tým, že som si plne uvedomovala zodpovednosť a svoj život. Čakáte šťastný koniec? Svadba sa nekonala a ani nebude. Ale veď šťastné konce môžu vyzerať rôzne.

Príbeh 3.

admin — Thu, 19 May 2011 03:55:05 +0000

Som magistra farmácie a predávam v lekárni, ktorá patrí k nákupnej galérii. Keďže sme pracovisko s víkendovou prevádzkou, máme rôzne skúsenosti, ktoré nás odlišujú od „bežných” lekární. K napísaniu tohto článku ma inšpirovala otázka pani za okienkom. „Prosím Vás, predáva sa ešte Postinor?” Postinor bol totiž jedinou tabletkou, ktorá po nechránenom pohlavnom styku zabraňovala otehotneniu. Odvtedy uz Postinor nie je na trhu a núdzovú antikoncepciu reprezentuje tabletka Escapelle, tabletka novej generácie. Chvíľu sme este hovorili o núdzovej antikoncepcii a keďže v sobotu popoludní bolo málo ľudí, dostali sme sa k téme, kto kupuje najčastejšie tento typ antikoncepcie. No predsa mladé dievčatá a muži. „Muži?” pani skoro odpadla. „Akí starí muži? Ako vyzerajú?” Vyzerajú normálne, správajú sa normálne, robia normálnu vec. Majú zodpovednosť za seba aj za svoju partnerku. Keď sa balia na dovolenku ženy, dajú si do batožiny krabičku s Tabletkou po… A rozumiem aj tomu, že si tam takú istú krabičku pribalia aj muži. Takže verím, že tá pani nebola iba prekvapená, ale aj potešená z novej generácie zodpovedných mužov.

Príbeh 2.

admin — Thu, 19 May 2011 03:54:35 +0000

Myslela som si že najťažšie je v lekárni si pýtať Viagru alebo niečo na kožné choroby. Viete si predstaviť že zvoníte pred polnocou v lekárni a pýtate si ihlu? Magistra z nás mala…neviem, šok, zábavu, strach? A pritom, nech to znie akokoľvek, ihla bola to posledné čo sme nevyhnutne potrebovali k vareniu. Ani sa jej nečudujem, že neverila. Z taxíku na Kamennom vystúpili traja ľudia, zazvonili nočnej službe a vyzeralo to asi takto:

“Dobrý večer, máme takú trochu divnú prosbu, grilujeme doma kura a chceme ho napichať červeným vínom a nemáme ihlu a ničím iným to nejde. Aj striekačku máme, prosím, predajte nám jednu ihlu, úplne jedno akú.”
Magistra iba prižmúrila oči a bez slov dávala najavo nepochopenie pre našu kulinársku party.
“Prosím vás, fakt nám to nie je na nič iné, len na to kura.
V tom sa za nás postavilo zjavne nervózne dievča a magistre akoby odľahlo.
„Choďte niekam inam aj s vašou story, sú tu seriózni ľudia, ktorí potrebujú lieky.”
Dievča sa postavilo k okienku a pýtalo si ….„tabletku po”. Chvíľu mi trvalo kým som pochopila, že myslí tabletku po… sexe. Keď odbehla s krabičkou v ruke do čakajúceho taxíka, znovu sme sa postavili k okienku.
„ Sex a drogy, na to vás je” – s pochopením zhodnotila magistra.
„Chápem že je vám podozrivé keď chceme ihlu, ale čo máte proti tomu, keď niekto potrebuje „tabletku po”? Myslela som, že pokecáme a zlomím ju.
„A načo je antikoncepcia?! Mala 18 rokov, už by mohla vedieť a byť zodpovedná, to je riešenie?! Kašlať na ochranu a prísť si po tabletku?!”
„Tak ale, lepšie ako potrat, nie? Nemôžete vedieť čo sa stalo…možno im praskol kondóm, nie”?
Magistra ma prepichla nenávisťou. Bolo jasné, že o ihle už nemôže byť ani reč. Vzdali sme to.

V druhej lekárni bola mladá holka, asi sme sa jej videli predsa trochu moc slušní a triezvi. Dala nám niekoľko rôznych ihiel, vraj nie na každú striekačku ide rovnaká, a nechcela ani peniaze. „Ešte niečo? Napríklad vitamíny do toho kuraťa napichať nechcete?” a vtedy mi napadlo, že skúsim:
„….ešte…ak máte…tabletku „po” si prosím…jednu”
Človek nikdy nevie, a zase naháňať v noci lekáreň a hádať sa s mravoučnou tetou…aspoň do zálohy, veď sa nepokazí.

Príbeh 1.

admin — Thu, 19 May 2011 03:52:26 +0000

Kedysi som ani nevedela, čo je to tabletka po…., ale stalo sa že som zabudla užiť antikoncepciu a musela som hľadať iné riešenie, keďže mam len 22 rokov. Nechcela som ostať v tom aj keď môj priateľ je človek ktorého naozaj milujem. Bolo to takto: Robím barmanku, a tak nemám moc času nazvyš, môj priateľ ma prišiel pozrieť a ostal so mnou až do rána, a proste sme dostali chuť, veď to asi poznáte, raz to príde tak to príde, nemysleli sme na možné následky………..keď sme sa o 2 hodiny zobudili, a uvedomili si to, zapli sme net a hľadali. On sa obliekol a zháňal… to vám bola sranda, predstavte si chlapa ako behá po lekárňach a pýta si tabletku po…., v niektorých lekárňach sa naňho pozerali ako na idiota, a v jednej mu aj lekárnik vynadal, že nato mal myslieť dopredu, v ďalšej mu povedali, že nemá toľko švácať, no trapas ako …, ale nakoniec sa na nás usmialo šťastie, doniesol, ja som si ju dala, ale predtým ma prekvapil otázkou “a vážne si ju chceš dať?” a tak aspoň teraz s istotou viem, že by ma neopustil a že ma miluje. A teraz sme zasnúbení. Toto je môj príbeh so šťastným koncom